Binokulárne videnie

Uvažujme pre nasledovné riadky situáciu, že máme ideálne funkčné oči s nulovou dioptrickou vadou: Obraz pozorovaného predmetu dopadá v každom oku do centra ostrého videnia oboch sietnic. Tým centrom je tzv. jamka žltej škvrny (lat. fovea centralis retinae). Tieto body sú vzájomne prepojené. Zrakové centrum v mozgu tvorí človekom vnímaný ostrý obraz práve zložením obrazov z týchto dvoch bodov.

Na to, aby boli obe oči na desatinu milimetra presne skoordinované s pozorovaným objektom, slúži motorická zložka binokulárneho videnia, riadiaca všetky okohybné svaly. Napriek všetkej snahe motorickej zložky sa často stáva, že obrazy z pravého a ľavého oka sa v zrakovom centre v mozgu úplne nezhodujú. Zrakové centrum si však s menšími nepresnosťami relatívne ľahko poradí. Tento jav nazývame senzorická fúzia obrazov. Navyše vzhľadom na vzájomnú polohu očí ani nie je možné, aby boli oba obrazy úplne symetrické. Každý je totiž snímaný z trochu iného uhla. Vďaka tomu je mozog schopný vytvoriť priestorový vnem, teda trojrozmerný vnem pozorovaného predmetu. Takto to funguje v ideálnom prípade. Kvalitu binokulárneho videnia znižuje nekorigovaná dioptrická vada oka, vývojové vady (napr. škúlenie, môže byť aj skryté), či porucha funkcie motorickej alebo senzorickej zložky binokulárneho videnia.

Binokulárne videnie sa postupne vyvíja až do približne šiesteho roku života. V tomto období by už dieťa malo mať plnohodnotne integrované všetky zložky binokulárneho videnia, teda byť schopné úplne rozoznávať hĺbku prostredia a vzdialenosť (perspektívu) pozorovaných predmetov. Toto sa považuje za najvyšší stupeň binokulárneho videnia - tzv. stereoskopické binokulárne videnie (teda priestorové videnie).

Jedná sa o rôzne anomálie od perfektnej vzájomnej spolupráce očí. Slovo nestrabické znamená neprítomnosť očividného škúlenia (teda keď každé oko evidentne pozerá niekam inam). Binokulárne videnie bolo vyvinuté, neskôr však došlo k narušeniu optimálnej funkcie niektorej z jeho zložiek. V drvivej väčšine nestrabických porúch sa nejedná o patologické zmeny. Človek s týmito poruchami teda navonok prakticky neškúli. Prejavujú sa mu však rôznorodo, niekedy býva prítomný iba jeden z nasledujúcich príznakov: plávanie textu pri čítaní, občasné dvojité videnie, pomalé čítanie a dyslexia, strata či zhoršené vnímanie 3D filmov, nadmerná únava očí aj celého organizmu, nadmerné slzenie očí, podráždené oči a ďalšie. Okuliare predpísané bez skúmania týchto porúch v drvivej väčšine prípadov nevyriešia potiaže plynúce z porúch binokulárneho videnia. Z hľadiska očnej optiky majú tieto poruchy zásadný význam, pretože kvalitné optometristické vyšetrenie ich dokáže odhaliť a často úplne vyriešiť. Ich korekciu by ste však mali zveriť iba skúsenému odborníkovi. Ten by mal presne vedieť, čo a ako sa smie korigovať.

Je veľmi dôležité sledovať a korigovať prípadné patologické zmeny vo vývoji binokulárneho videnia v detskom veku. Tieto zmeny sú zapríčinené najmä:

-nekorigovanou veľkou dioptrickou vadou- (vysoká ďalekozrakosť, astigmatizmus) v prípade podobnej hodnoty krátkozrakosti býva binokulárne videnie väčšinou funkčné

-škúlením (strabizmus, viď ďalej)  

-veľkého dioptrického rozdielu oboch očí (tzv. anizometropia)- vedie k vzniku tzv. tupozrakosti (k zníženiu funkcie oka z hľadiska binokulárneho videnia; často pri tupozrakosti jedného oka mozog pre tvorbu videnia použije iba obraz z druhého oka a binokulárne videnie zaniká)

Závažné bývajú aj vrodené vady znemožňujúce videnie oka ako takého (napr. retinopatia nedonosených, vrodená katarakta). Zmeny môžu v najhoršom znemožniť vytvorenie ostrého celistvého obrazu na odpovedajúcich si miestach sietnice a tým pádom nemôže vzniknúť ani binokulárny vnem. Mozog reaguje adaptáciou na daný problém, a to buď potlačí vnem slabšieho oka - po dlhšom období dieťa prestane toto oko používať a vzniká tupozrakosť (amblyopia) - alebo, ak sa oko vychyľuje pri škúlení, vytvorí mozog na sietnici uchylujúceho sa oka "nový centrálny bod sietnice", ktorý však neposkytuje tak kvalitný obraz ako fovea (jamka) žltej škvrny a vzniká tzv. anomálna retinálna korešpondencia. Obidvom vadám vývoja binokulárneho videnia sa snaží očný lekár zabrániť najmä prekrytím (oklúziou) zdravého oka na určitý čas, aby sa slabšie oko adaptovalo na centrálne videnie, prípadne odstráni prekážku vzniku obrazu na fovee sietnice daného oka (napr. operácia šedého zákalu, vykorigovanie astigmatizmu, a podobne podľa príčiny).

Zrakové centrum mozgu je do určitej miery schopné spracovať rozdielne obrazy z obidvoch očí do uceleného binokulárneho vnemu. Čím periférnejšie od oblasti centrálneho videnia (žltá škvrna) obrazy vznikajú, tým väčšia je tolerancia rozdielnych veľkostí týchto obrazov. V praxi sa napríklad uvádza binokulárna tolerancia rozdielu veľkostí centrálnych sietnicových obrazov (tak zvanej anizeikonie) u dospelého jedinca do 5 percent. To znamená, že mozog dokáže vytvoriť priestorový obraz aj z nevykorigovaných očí s rôznymi relatívne malými vadami. Pokiaľ sú však rozdiely väčšie, môže nastať dvojité videnie, po dlhšej dobe dôjde k potlačeniu vnemu slabšieho oka ako adaptácia mozgu na neúnosný stav dvojitého videnia. U detí je znášanlivosť rôznych veľkostí obrazov vyššia, dochádza však k preťažovaniu zrakového systému a nesprávnemu vývoju binokulárneho videnia. Rôznu veľkosť sietnicových obrazov korigujeme špeciálnymi okuliarovými alebo kontaktnými šošovkami.

Už spomínanou veľmi častou príčinou poruchy binokulárneho videnia je škúlenie (strabizmus). Strabizmus je zjavná okohýbna odchýlka. Delíme ho na dynamický, ktorý sa vyskytuje hlavne u detí, a paralytický. Oko postihuté paralytickým strabizmom má v určitom smere obedzenú pohyblivosť, zatiaľ čo v prípade dynamického strabizmu oči pohybovo obmedzené nebývajú. Škúlenie znemožňuje sledovať obom očiam ten istý predmet zároveň. Dochádza k strate binokulárneho videnia. Rieši sa podľa stupňa závažnosti buď konzervatívne (najmä u detí, napr. okuliarovou korekciou, zakrývaním jedného oka), v horších prípadoch musí pomôcť chirurgia okohýbnych svalov. Treba však poznamenať, že operácie strabizmu žiaľ v obrovskej väčšine prípadov vymažú akékoľvek nádeje na obnovenie binokulárneho videnia. Každopádne je dôležité dbať na včasnú diagnostiku hlavne u detí, kde strabizmus nemusí byť vždy ľahko pozorovateľný. U bábätiek dochádza k občasnému zabiehaniu oka, spravidla do jedného roka života. To býva prejavom vývoja binokulárneho videnia, nemusí sa jednať o strabizmus.