To je miesto najostrejšieho videnia. Sietnica (na obr. hore) je vnútorná vrstva oka obsahujúca svetlocitlivé elementy (tyčinky pre videnie za šera a tmy, čapíky pre farebné videnie za svetla) a nervové vlákna vedúce do mozgu. Jej úloha sa dá prirovnať úlohe filmu vo fotoaparáte. Fovea centralis (centrálna jamka) spracúva svetlo pre vznik najhodnotnejšieho ostrého videnia. Svetlo dopadajúce v jej okolí dáva vznik periférnemu videniu. Sietnica je vyživovaná z postupne sa vetviacich ciev, ktorých stav odpovedá stavu cievneho systému celého tela. Preto sa vyšetrením sietnice zisťujú (alebo potvrdzujú) choroby a patologické stavy, ktoré zdanlivo so zrakom nesúvisia (vysoký krvný tlak, diabetes a iné).
Fyziológia videnia
V zdravom oku, ktoré je bez akejkoľvek dioptrickej vady (tzv. emetropické oko), dopadá svetlo od vzdialeného pozorovaného predmetu na presne určené miesto na sietnice, do malej jamky v žltej škvrne, latinsky fovea centralis retinae (t.j. „centrálna jamka sietnice“).
Najdôležitejšími svetlolomivými prostrediami oka sú rohovka (cornea), komorová tekutina (humor aquosus), očná šošovka (lens cristallina) a sklovec (corpus vitreum). Rohovka je priezračná oválna vonkajšia vrstva oka na prednej strane oka. Obsahuje mnoho nervových zakončení, je preto mimoriadne citlivá na podnety z vonkajšieho prostredia. Očná šošovka sa nachádza v priestore za dúhovkou, zozadu je ohraničená sklovcom. Je zavesená na špeciálnych vláknach závesného aparátu. Jej hlavnou funkciou je akomodácia - schopnosť zvýšiť svoju lámavosť umožňujúca zaostrenie oka na blízko.
Akomodácia je zložitý psychoneuromotorický proces, na ktorom sa podieľajú rôzne svalové skupiny (ciliárny sval šošovku vyklenie na tvar odpovedajúci požadovanej lámavosti, okohýbne svaly stočia pohľadové osy očí na fixovaný blízky predmet- tzv. konvergencia). Do istej miery je ovládateľná vôľou (napríklad ďalekozraký človek ju automaticky používa aj na pohľad do diaľky, no silou vôle ju dokáže uvoľniť, vtedy vidí rozostrene, nie však dvojito). Vyšetrenie akomodačnej schopnosti a jej previazanosti s konvergenciou očí by nemalo chýbať v žiadnom komplexnom vyšetrení vedenom optometristom (prípadne oftalmológom).
