Tie vidí hypermetrop do určitej vzdialenosti od oka neostro (čím je vada väčšia, tým vzdialenejšia je od oka línia, od ktorej už ďalekozraké oko dokáže lámať prichádzajúce svetlo na sietnicu). Malú hypermetropickú vadu dokáže oko do určitého veku kompenzovať zvýšeným akomodačným úsilím. Schopnosť očnej šošovky zvyšovať svoju lámavosť svetla (tzv. akomodácia) s rastúcim vekom klesá. Preto v závislosti na veľkosti hypermetropie od rôzne pokročilého veku už oko nestačí zaostrovať (akomodovať) ani diaľku. Taký hypermetrop potom vidí bez korekcie všetko rozmazane (hypermetropia spojená s presbyopiou).
Ďalekozrakosť
Ďalekozrakosť (hypermetropia) je refrakčná vada (vada ostrosti), pri ktorej je oko najmä z hľadiska predo-zadnej dĺžky príliš krátke, čo spôsobuje jeho nedostatočnú lámavosť prejavujúcu sa hlavne pri pozorovaní blízkych predmetov.
Ďalekozrakosť korigujeme spojnými šošovkami (plusové dioptrie). Mladý človek s nízkou hodnotou ďalekozrakosti nepociťuje priame dôsledky svojej refrakčnej vady (na diaľku vidí ostro, pričom zvláda bez problémov čítať aj vo vzdialenosti 30 centimetrov od oka, to už sa ale jeho akomodačný aparát namáha oveľa viac než u emetropa). Avšak práve kvôli zvýšenej námahe očí býva nekorigovaná hypermetropia často primárnou príčinou bolestí hlavy, únavy, pálenia očí a podobne.
ANIMÁCIA: Hypermetropia
